Čakal som polemiku o "džentlmenstve", o adekvátnych hodnotách, o vonkajších znakoch a vnútornom presvedčení. A to všetko v konfrontácii so súčasnosťou a súčasných životným štýlom.
A dočítal som sa o Scarlet, ktorú som čítal ako sedemročný a už vtedy ma nudila.
Btw, KAM SA PODELI DÁMY? Ja len, aby reč nestála. :-)
oggir
Neviem, celkom
či toto chceli - ale dostali sme to. Teraz tie staré smútia za starými časmi a mladé ani nevedia o čo prišli. Nie všetko staré bolo zlé. Mne hovorili mladé arabky (lekárky), že im vyhovuje ich model rodiny, lebo ženy sú mužmi chránené a je to ich povinnosť. Im sa ten európsky model rovnoprávnosti zdal byť omnoho horší pre ženy ako ten ich. Pritom to boli moderné sebavedomé ženy:-)
Asi platí to, čo som tu viackrát písal, že ženy potrebujú troch mužov: - jedného, s plecami ako Jánošík a úzkymi bokmi, IQ 49, EQ 1, najlepšie mulat, 24 hodín denne stoporený 30 cm penis. - druhého štíhleho vlasatého poetu, najlepšie blondiak s modrými očami, hádžuceho dotyčnej pod nohy lupene kvetov ruží a šveholiaceho do uška verše lásky. - tretieho spoteného bruchatého plechavého workholika, ktorý tých dvoch bude financovať.
Prečo vy baby hneď musíte komplikovať jednoduché veci? Človek vám tu ponúka na tácni brilantne jednoduché riešenie vašich problémov, ale NIEEE. Jedna chce intelektuálne debaty a druhú zaujíma vysávač a práčka.
Ak je ten tretí, workoholik, natoľko neschopný zaplatiť niehoho na domáce práce, potom nemá pri takej žene čo hľadať. Jánošík ho vykopne a poet mu napíše epitafík. :)
U Mayoviek, ktoré vyšli v edícii Stopy a ďalších takýchto kníh brali knihovníčky doslovne vekové doporučenie... vhodné od 10 - 11 rokov. Ak na takú človek natrafil, mohol si ako 5 ročný požičať asi len nejaké leporelo :).
Naozaj a úprimne ma trápi, že som vôbec debatu na túto tému začal. Nemal som to vôbec spomínať, to s tým čítaním. To, čo je pre mňa (a ďalších ľudí) prirodzené a normálne, iných môže vytáčať.
Verejné knižnice neboli jediným zdrojom kníh, to je asi jasné každému. A keď už o nich hovoríme, vedúca verejnej knižnice v Trnave v tej dobe bola p. Helena Blašková, viac ako naša rodinná známa.
Ja naozaj neviem, ako mám ďalej reagovať, pretože sa cítim mierne trápne, hoci som to zapríčinil ja. Navrhujem túto sekvenciu skončiť. ;-)
Nie som si istá, ci som autorku pochopila správne, ale az na posledný odsek mi to pripadá tak, ze sa zrejme narodila do nesprávneho storocia a celú emancipáciu pokladá za jedno velké nestastie. Ale mozno som si to vyplakávanie o zaslých casoch, dámach a gentlemanoch len nesprávne vylozila.
Emancipáciu určite nepovažujem za nestastie. Článkom som len chcela poukázať na to, že slovo gentleman vzniklo v časoch, kedy boli pomery úplne iné a teda sa nemôžeme čudovať, že dnes stráca svoj význam. Už neexistujú dámy a teda je prirodzené, že ani gentlemani v pravom slova zmysle.
... slovami klasikov: "Ženy sú po/tvory ktoré nevedia, čo chcú, ale neprestanú otravovať, kým to nedosiahnu." (Oscar Wilde) a ešte k Oskárovi dodám výrok "Lepšie sa dobre obesiť ako špatne oženiť." (Anton Pavlovič Čechov)
A teraz trošku k téme: podľa mňa "Dámy aj Džentlmeni" medzi nami stále boli, sú, aj budú. Nemožno na nich nazerať ako v 19.stor., keď sme už v 21. Obsah a aj formu prejavu dámy aj gentlemana je vždy treba "zasadiť" do kontextu spoločnosti a doby. Gentleman v 18.stor. bol vždy iba aristokrat - šľachtic, v 19. stor to mohol byť aj bohatý buržuj (mešťan, priemyselník) ale musel byť "šľachtickom ducha" (teda vzdelancom), a keďže v 20. stor. nám už šľachta ako spoločenská vrstva vymrela, tak gentleman musel byť vzdelaný (a dobre vychovaný, slušný, spoločensky konformný) a tiež (finančne) dobre zabezpečený človek. Voľakedy to bol spoločenský status. Ale kto je gentleman dnes, v 21. stor.? Dnes je to skôr "stav ducha, charakter človeka a jeho osobnosť". Sente pripomeniem, že viktoriánsky (britský) gentleman by v živote nepracoval (to už by ním z princípu nebol), jeho najväčšie (a najžiadanejšie, najobľúbenejšie) výkony boli cestovanie, čaj - whisky (koňak, či portské), cigáro, "dvorenie" a tanec, kone, lov na "líšku", streľba, šable a karty. Analogicky to platí aj o gentlemanoch z amerického Juhu (tí boli "mixom" britskej a francúzsko-kreolskej kultúry 18.-19. stor.). Ale ak to napr. porovnám s dnešným Slovenskom, tak tu u nás v živote nepracovali /a ani nebudú/ iní "džentlmeni" (ale tí tiež obľubujú všetky tie činnosti od cestovania až po karty). Tie úvodzovky sú tam schválne... A podobne to platí aj o dámach. Keďže som gentleman ;)) ... teda aspoň sa za neho pokladám, tak radšej ani nebudem porovnávať napr. viktoriánsku dámu s tou dnešnou slovenskou. Odporúčam autorke blogu, aby chodila po svete s viac otvorenými očami, ale tiež s otvorenejšou dušou a mysľou. A nielen jej... možno aj väčšine debatujúcich. Hádam nájdu viac moderných dám a moderných džentlmenov vo svojom okolí (možno aj pod spoločnou strechou). Zaujíma ma Sentin jasný, priamy názor: (a) ako dnes definovať v našej postmodernej spoločnosti "dámu" a "gentlemana" (ohraničme to prosím najprv tými vlastnosťami a činnosťami, čo by nemal-a mať/robiť a následne zase pozitívnymi hodnotami)? (b) alebo aj inak: môže z vagabunda, zo socky, vyrásť gentleman - ak áno, akým spôsobom? Alebo sa aj dnes v 21.stor. proste gentleman iba rodí do tej "správnej" rodiny? (c) alebo ešte inak: nemali by sme začať uvažovať v úplne iných hodnotových spoločenských kategóriách, ako "dáma a gentleman" (btw, aké sú dnešné opozitá týmto pojmom?)?
"A tak sa s nádejou díva na chlapov, ktorí si chodia depilovať nohy, celé hodiny brázdia obchodné centrá, vykrúcajú na pred zrkadlom a fotia selfíčka."
To vazne ? títo su nádejou dnešných žien ? alebo nas ostatnych, co sa nedepilujeme, z pred objektivu utekame, a v OC stravime vsetok cas v kaviarni, cakajuc na brazdiacu polovicku iba nevidno ?
Aha, no, ok, co napisat, najmenej jeden nepochopil. :)
Inak som sa pri citani clanklu usmieval, a ironia to nebola, like
k teme vymretia gentlmenov, okrem samotneho faktu ich nepotrebnosti k vymieraniu gentlmenov podla mna vyrazne prispieva aj nicenie ich prirodzeneho zivotneho prostredia
z dveri vymizli klucky a otvaraju sa same, damske zvršky nie su volne polozene na pleciach ale skor tvoria druhu kožu, stolicky su casto pevne pripevnene k podlahe, alebo maju kolieska (posunutie kolieskovej stolicky zvycajne konci katastrofou). Vreckovky uz nie su hodvabne ani cipkovane, ale z papiera, a damy ich nepustaju na zem, ale hadzu medzi odpadky
nezmyselné porovnanie fikcie s realitou života.. v podstate sa dá vždy písať o hocičom.. white knight, resp. gentelman je dnes už len satirické označenie tupca a využívaného hlupáka v západonom svete tzv. neoficálnej skupiny manosphere, ktorá sa tvorí ako opositum feministkám....
- jedného, s plecami ako Jánošík a úzkymi bokmi, IQ 49, EQ 1, najlepšie mulat, 24 hodín denne stoporený 30 cm penis.
- druhého štíhleho vlasatého poetu, najlepšie blondiak s modrými očami, hádžuceho dotyčnej pod nohy lupene kvetov ruží a šveholiaceho do uška verše lásky.
- tretieho spoteného bruchatého plechavého workholika, ktorý tých dvoch bude financovať.
:-)
Tak vám treba, nezmeníte sa.
Nič v zlom,
Neverím Ti, že ako prváčik si prečítal dve 500 stranové knižky!
To hovor koňovi - ten má väčšiu hlavu!
Papier aj internet veľa znesie!
Pch, :-)
:)
Verejné knižnice neboli jediným zdrojom kníh, to je asi jasné každému. A keď už o nich hovoríme, vedúca verejnej knižnice v Trnave v tej dobe bola p. Helena Blašková, viac ako naša rodinná známa.
Ja naozaj neviem, ako mám ďalej reagovať, pretože sa cítim mierne trápne, hoci som to zapríčinil ja. Navrhujem túto sekvenciu skončiť. ;-)