reklama

Bláznivá jazda - časť druhá

V taxíku sa vezú traja pasažieri - každý s vlastným zámerom a cieľom cesty. Nikto nikomu neverí, no sú nútení pokračovať v jazde. Otázka neznie za koľko, ale prečo. Pokračovanie článku Bláznivá jazda - časť prvá.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Zdeno 

Marta bola fajná kočka, ale nehrala mu do karát. Keby sa s ňou viezol sám, to je o inom. Oprel by ju o kapotu a vyzerala, že by sa ani veľmi nebránila. Videl to na nej. Občas si schválne prešla rukou po vnútornej strane stehna len tak pre zábavu, aby ho dráždila. Za tých pár minút by jej taxameter milerád pretočil na nulu. Ale s tým buzíkom vzadu z toho aj tak nič nebude. Navyše, na krku cítil celou cestou jeho teplý pohľad. Čo ma chce pretiahnuť, doboha? Kurva práca. Aspoň, že ten bavorák sa stratil na chvíľu z dohľadu. Dnešná jazda vyzerala na poriadne nepríjemnosti. Kálaj mal na to nos. Ak ich prenasleduje pasák a táto tu je nejaká nevďačná kurva, tak ďakuje pekne – zapliesť sa do toho. Bohvie, čo urobila.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vezú sa nie do Kolína, ale za Kolín, ako bol už niekoľkokrát upozornený. Za Kolín za buchtou, pravdaže, to ti tak verím. Ešte, že je vždy dobre vyzbrojený. Za tých pár rokov, čo brázdil ulice Prahy, sa už zaplietol do kadečoho nepekného. A buzík v okuliaroch vyzeral, že bude ďalší na rade.

Ivan

„Takže za Kolín, hej?“ zatiahol taxikár.

Za Kolín,“ zdôraznil Ivan.

„A kam presne, milý pánko?“ škúlil naňho taxikár v spätnom zrkadle.

„Poviem, keď uvidím,“ odvrkol Ivan.

„Nejaký dôležitý,“ zachechtala sa Marta. Žuvačka sa jej prevaľovala v ústach a znelo to skôr ako dolešitý. „Tá jeho buchta je nejaká lesná víla?“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Hej, neviditeľná,“ prisvedčil Zdeno dusiac sa od smiechu nad vlastným vtipom. Ruženec s dvoma nahradenými guličkami sa kýval v rytme chrapľavého rehotu.

Toto by si nemal dovoľovať k zákazníkom. Prestáva hrať svoju rolu, pomyslel si Ivan, no nepovedal ani slovo, len zaťal zuby. Prostitútka Marta sedela nedbalo, akoby si vôbec neuvedomovala strih svojej sukne a atmosféru v taxíku.

Bolo to biele AB taxi... Celý čas sa mi nad hlavou kýval ruženec... Boh je všade okolo a napriek tomu ma opustil.

Oľge sa to nemalo stať. Žiadnej sa to nemalo stať a Ivan sa zaprisahal, že sa už ani nestane. Za oknami sa mihali stopy hustnúcej civilizácie. Centrom Kolína prefrčali za sedem minút. S tabuľou označujúcou koniec mesta začal Ivanovi prúdiť do tela adrenalín. Zohol sa dopredu a nenápadne skrútol kód na kufríku. Zámok cvakol,

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Čo máš v tom kufríku, cukrúšik?“ obrátila sa dozadu Marta. „Si nejaký ten oný z úradu, čo?“

„Hm,“ odvrkol.

Zdalo sa mu, že sa bavoráka nadobro striasli. Marta asi nebola šľapka, čo by stála za toľko spálenej nafty.

„Odbočte mimo diaľnicu,“ prikázal Ivan, keď sa pred nimi zjavila značka vjazdu. Cestu lemoval zmiešaný les pretkávaný zelenajúcimi sa kukuričnými poľami.

„Chcem tri litre,“ vyštekol taxikár. „Takto ďaleko nejazdím.“

„Tri,“ prisvedčil Ivan. Oči sa im stretli v spätnom zrkadle.

„To je nejaká špeciálna pani, čo?“ nadhodila Marta. „Musí byť dobrá v...“

„Čuš!“ prerušil ju Ivan a Marta stíchla akoby uťal. Prekvapené ústa otvorila do korán. Žuvačka jej vypadla na koženkovú sukňu a zanechala na nej vlhkú mláčku. „Takto sa so mnou nebudeš,“ začala prostitútka. Vtom ju prerušilo štiknutie pištole.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zdeno Kálaj zmeravel, keď sa mu o zátylok oprela studená hlaveň.

„Čo, doboha?“

„Pokračuj v ceste,“ prikázal mu Ivan.

„Neblázni, človeče,“ začal taxikár.

„Povedal som, pokračuj v ceste.“ Ivan opieral hlaveň o nechutný zátylok pokrytý neumývanou vrstvou vlasov. Predstavoval si, ako sa musela cítiť Oľga, keď ju zaľahlo toto monštrum.

„Ja som ťa nechcela rozhnevať,“ pokúšala sa Marta o úsmev. „Veď keď mi nechceš povedať za kým ideš, ja sa už vypytovať nebudem.“

Ivan na ňu vrhol opovržlivý pohľad. „Nejdeme za frajerkou,“ odvetil. „Moja frajerka je skoro mŕtva - prázdna ako schránka. A môže za to tento tu,“ zatlačil pištoľ hlbšie do záhybov kože na krku.

„Vidíš ten ruženec?“ kývol hlavou k spätnému zrkadlu. Marta sa pozrela tým smerom a nechápavo vyvaľovala oči.

„Visel nad nimi, kým si ju vzal. Podľa neho som ho našiel.“

„Čo to, doboha,“ bránil sa taxikár, ale ihneď stíchol.

„Buď rada, že si k nemu nastúpila, keď som tu ja. Ak by si bola sama, stalo by sa ti to, čo Oľge.“

Prostitútka Marta si napravila sukňu a nervózne si ju stiahla do o čosi decentnejšej polohy. Ivan sa na chvíľu zahľadel na lem látky, kde končil odev a začínala holá koža. Vtom mu obraz prudko poskočil.

Taxikár strhol volant doprava. Marta vrazila hlavou do bočného okna. Jej lebka vydala tupé klop. Náraz v aute zadunel ako v sude. V tej istej chvíli sa Ivan na zadnom sedadle zošuchol doľava a naletel plecom do ľavého skla. Zbraň mu vypadla z ruky a spadla pod vodičovo sedadlo. Biely Peugeot spoločnosti AB Taxi sa vrútil do kukuričného poľa. Dlhé listy kukurice sa obtierali o plechy a ostrými hranami sa kĺzali po oknách. Zvnútra to vyzeralo, že auto vpadlo do obrej umývačky, kde majú namiesto kotúčov a kief listy. Ivan hmatkal po zbrani. Auto sa natriasalo. Naťahoval prsty a šmátral po nechutne špinavom koberci, keď zrazu náhle zastali a motor stíchol. Náraz hodil Ivana Rantala lícom do sedadla pred ním. V aute zasyčali predné airbagy. Zahmlilo sa mu pre očami. Ucítil každý jeden stavec chrbtice a mal pocit, že hlava sa mu oddelila od zvyšku tela. Pri náraze si zahryzol do jazyka. Ústnu dutinu mu zaliala slaná, teplá krv.

Predné dvere sa otvorili a auto sa myklo. Pištoľ pod sedadlom skĺzla Ivanovi priamo pod nos. Nemal čas zaoberať sa zraneniami. Napriek bolesti celého tela mohol hýbať hlavou i končatinami, takže zlomeninu vylúčil. Chytil zbraň do ruky a otrasene sa posadil.

Slečinka prostitútka Marta mala tvár zaborenú do airbagu. Na bočnom skle sa tiahla krvavá šmuha. Sedadlo vodiča bolo prázdne.

Ivan stál pred autom a žmúril do hustej kukurice. Nevidel ani nepočul žiadny pohyb. Naslepo vystrelil pred seba a z diaľky sa k oblohe vzniesol kŕdeľ vtákov. Po Zdenovi Kálajovi však nebolo ani stopy. Rastliny boli pováľané na viacerých miestach a Ivan predpokladal, že to mali na svedomí diviaky. Ani netušili, ako mu tým momentálne komplikovali situáciu. Po bleskurýchlej úvahe však rýchlo rozoznal taxikárovu stopu, ktorá bola najčerstvejšia. Začínala od prednej karosérie a tiahla sa preč, hlboko do poľa.

Ivan sa rozbehol a zbraň držal pred sebou ako prútikár, čo hľadá vodu. Kukuričné steblá šumeli vo vetre a ich ostré hrany ho rezali do tváre. Pred sebou nevidel nič než zdanlivo nekonečné lány. Auto za ním sa mu už úplne stratilo z dohľadu. Vtom stopa náhle skončila. Po poslednom polámanom steble sa tunel zavrel a pole za ním bolo neporušené. Kým si stihol Ivan uvedomiť, čo to znamená, do chrbta sa mu zaryla čepeľ nožíka. Z náhleho šoku sa mu podlomili nohy, ktosi ho prisadol.

„Ani sa nepohni,“ zavrčal mu do ucha Zdeno Kálaj. Ivan cítil jeho kyslý, smradľavý dych. Ruku s pištoľou mal pod telom. Pod taxikárovou váhou sa nedokázal pohnúť. Skúsil sa pretočiť na bok, no do chrbta mu vystrelila neznesiteľná bolesť, keď taxikár vytiahol nožík z jeho tela, akoby to bola torta. Priložil mu ho na krk.

„Žiadny zasratý buzík na mňa nebude mieriť v mojom vlastnom taxíku.“

„Znásilnil si O-Oľgu,“ stonal Ivan, zatiaľ čo na ňom sedel taxikár a zatláčal ho do vlhkej zeme.

„Vedel som, že nie si normálny už keď si nastúpil, kurva,“ skríkol taxikár. Zatlačil nožík na tenkú kožu krku a Ivanovi prebehlo mysľou, že nakoniec predsa len zlyhal. Všetka snaha bola zbytočná. Nakoniec zničí oboch - Oľgu i jeho. Cítil ako sa mu z rany na chrbte leje krv.

„Odkiaľ si, kurva, prišiel na to, že...“

„V mene zákona odhoďte zbrane,“ ozvalo sa im spoza chrbta a taxikár zmeravel. Ivan sa snažil otočiť hlavou, no nedarilo sa mu to. Taxikár ho držal ako vo zveráku. Potom mu ktosi nešetrne vytiahol ruky spod tela a vykrútil mu ich za chrbát. Zbraň mu ostala pod telom a ďakoval Bohu, že nevystrelila. Vzápätí pocítil na zápästiach chladný kov. Putá sa zacvakli.

Zdeno 

„Neviem, či tomu, doboha, rozumiem,“ šúchal si čelo taxikár Zdeno Kálaj. Slečinka Marta, o ktorej si ešte pred pár minútami myslel, že je prostitútka stála naproti nemu. Polku tváre jej zdobila zaschnutá krv a na hlave sa jej robila nepekná hrča. „Takže vy ste od polície?“

„Presne tak,“ opakovala trpezlivo a otrčila mu odznak.

„A ten buzík hentam je...“ Zdeno ukázal na modrý bavorák parkujúci na krajnici. Momentálne mu na streche pribudol maják. Na zadnom sedadle sedel Ivan Rantal s putami na rukách. Sanitka už bola na ceste, ale rana po vyskakovacom nožíku nebola hlboká.

„Ivan Rantal. Počítame, že má na svedomí minimálne šesť vrážd – všetko muži vo veku 30 – 56 rokov.“

„Ale povedal, že som znásilnil nejakú Oľgu,“ snažil sa dať si Zdeno dohromady udalosti poslednej jazdy.

„Ešte nevieme všetko, ale domnievame sa, že ide o prenesený hnev. Ivan Rantal si vždy vytipuje ženu, do ktorej je platonicky zamilovaný. Hanbí sa za svoje túžby a preto si v hlave vykonštruuje príbeh, kde z toho, čo by chcel tým ženám urobiť, obviní tretiu osobu. Potom ju za tie „činy“ potrestá. Vyberá si ich náhodne, ale vždy sú to chlapi. Po zastrelení im,“ policajtka si odkašlala. „No, povedzme že im zmrzačí genitálie. Viac vám, žiaľ, nemôžem prezradiť.“

„To - v tom kufríku má k tomu náradie, čo?“ zachvel sa Zdeno a znechutene si odpľul na zem. „Chcel ma šmiknúť niekde za Kolínom.“

Policajtka prikývla. „Sledujeme ho už dlhšie. Mali ste veľké šťastie.“

Taxikár si pretrel unavené oči. „Furt rozprával o nejakom ruženci, čo mi vraj visí v aute. Doboha, ale veď ja tam žiadny ruženec nemám!“

„Vyzerá to, že ruženec je časť príbehu o vás, ktorý si vsugeroval.“ Marta vytiahla kútiky do neveselého úsmevu.

Taxikár Zdeno Kálaj klesol na okraj kukuričného poľa. Už predtým neveľmi biele tričko sa žltlo novými škvrnami.

„A ja som myslel, že ste šľapka,“ zúfalo sa rozrehotal. „Keby mi ten buzík nebol pritlačil k hlave pištoľ, bol by som vám ponúkol kšeft.“

Policajtka Marta sa na svedka chlácholivo zadívala. Rozhodla sa nechať nevhodnú poznámku bez povšimnutia.

„Ale rád by som vedel, kto je, doriti, tá Oľga!“

Z výpovede svedkyne

„Takže ste získali podozrenie, keď ste omylom zahliadli obsah jeho kufríka?“

„Áno, mal tam zbraň. To náradie by sa dalo vysvetliť, ale zbrane som sa zľakla. Vtedy som zavolala na políciu. Všade kolovali správy o vraždách, tak som... Bála som sa, že niekoho krivo obviním, ale veď ak to nič nie je, tak polícia to zistí. Veď to nie je, že ho hneď zavrú alebo tak. Veď prečo by mal, pre milosť božiu, nosiť do budovy pištoľ?

Viete, chodil do práce v obleku a v ruke vždy ten smiešny kufor – ostatní chlapi v budove si ho za to dosť doberali. Zdalo sa mi, ako by si Ivan neuvedomoval, akú má funkciu. Mal vždy vlastný svet. Preboha, prečo nosil každý deň do práce ten prekliaty kufor?“

„Myslíme si, že Ivan Rantal považoval sám seba za akéhosi superhrdinu. Bola to súčasť jeho identity. Chodiť bez neho by bolo akoby si Thor nevzal svoje kladivo. S kufríkom bol vždy pripravený zasiahnuť.

Zopakujete nám, prosím, ešte raz svoje meno a v akom vzťahu ste k obžalovanému?“

„Už som vám to povedala štyrikrát. Volám sa Oľga Kolárová. Som recepčnou office centra na Vltavskej ulici. Ivan Rantal robí v budove údržbára.“

Senta Andoková

Senta Andoková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Začínajúca spisovateľka, autorka knihy Pod Maskou (IKAR YOLi, 2017):www.sentaandok.skhttps://www.martinus.sk/?uItem=276209 Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu