reklama

Krv a slzy na Vltave

Erika vkročila do člnu. Chatrná drevená loďka sa zakývala. Žena počkala, kým sa hladina rieky ustáli, potom vhupla dnu aj druhou nohou a posadila sa na priečnu dosku.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„Teraz ty,“ poručil chlap v námorníckom pruhovanom tričku a Milan zopakoval Erikin výkon, akurát s o niečo väčšou stabilitou. Posadil sa naproti nej. 

„Ešte toto,“ otrčil im námorník fľašku vína. Erika ju s úsmevom vzala a položila na podlahu. 

Milan sa chopil vesiel a drevená loďka sa odrazila od brehu. 

Na Prahu už sadalo šero. Svetlá sa rozsvecovali a odrážali sa na hladine Vltavy ako záblesky podvodného sveta. Hladina rieky bola posiata vodnými šlapadlami a loďkami podobnými tej, v ktorej sa plavili Erika s Milanom. Ani jeden z nich nič nehovoril. Užívali si príjemný večer. Milan vesloval za nich oboch. Erika poškuľovala po fľaške pod nohami. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Dnes nám počasie naozaj vyšlo,“ povedala. 

„Ideálny večer na vraždu,“ odvetil Milan. 

Loďka sa blížila k žltým bójkam, ktoré ohraničovali bezpečný priestor pre malé plavidlá. Milan pustil veslá. Na vrchu bójok boli pripevnené svetielka. Loďka zastavila v osvetlenom kruhu. 

Milan chytil do rúk fľašu vína a na chvíľu sa zdalo, že ju plánuje otvoriť. Postavil sa. Na hýbúcom sa plavidle stál stabilne, akoby to nerobil prvýkrát. Zodvihol fľašku nad hlavu, rozhonal sa a rozbil ju o bok lode. Pokojným večerom otriaslo rynčanie rozbíjajúceho sa skla. Všetky plavidlá na Vltave sa otočili ich smerom. Erika prekvapene civela na svojho priateľa snažiac sa pochopiť, čo sa deje. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Čo to robíš, Milan?“ spýtala sa. 

Milan stál so zvyškom fľaše v ruke. Premárnené decilitre červeného vína mu stekali po predklatí. V lodi sa váľali úlomky skla. Erikine nohy boli postriekané červeňou. Na podlahe čľapkalo potešenie, ktoré plánovala vypiť. 

„Len pokojne,“ habkala.

„Myslela si si, že to neviem?“ zrúkol. Ostatné šlapadlá a loďky ich obkolesili. „Myslela si si, že neviem, kam chodievaš po večeroch?“

Erika sa obracala za ľudmi. Hľadala u nich pomoc, no prizerajúci sa len civeli. Tučná dáma v šlapadle sa oprela o bok svojho manžela, akoby si vychutnávala hádku, akú by tiež raz chcela zažiť. Skupinka štyroch mladíkov popíjala víno a chechtala sa. Erika ich prechádzala prosebne pohľadom, no nik nevypadal, že by sa jej chystal pomôcť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Milan,“ oslovila priateľa. „Milan, prosím ťa.“

„Teraz prosíš,“ zasmial sa Milan a v očiach mu blčalo šialenstvo. Naklonil sa nad ňu s ostrým kusom skla v ruke. „Teraz prosíš, ty suka. A keď som ťa prosil ja? Keď som ťa prosil, aby si mi nikdy neublížila?“

„Myslíš si, že som to takto chcela?“ vzlykala Erika. Prizerajúci sa ľudia napäto čakali, ako sa vypätá situácia vyvinie. 

„Tak ako si to chcela?“ vyštekol Milan. „Vari ťa do toho niekto nútil? Nútil ťa vláčiť sa s cudzími chlapmi?“

Erika sa posunula dozadu. Schmatol ju za zápästie. Ľudia zhíkli. Erika sa na nich poslednýkrát prosebne otočila. 

„Pomóc!“ kričala, no márne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tučná dáma na šlapadle objala tuhšie manžela. Pobozkal ju na vrch hlavy. Erike vyhŕkli slzy. 

„Ty si ma donútil,“ precedila pomedzi záplavu slaných sĺz. „Donútil si ma, lebo si bol ako zasraný poslušný psík!“

Milan jej mykol zápästím a postavil ju na nohy. Loďka sa nebezpečne zakymácala. Mladíci popíjajúci víno sa zasmiali. 

„Len jej daj, suke!“ vykrikovali. 

Erika a Milan si hľadeli do očí. Milan dychčal priateľke nepríjemne blízko tváre. Oči mal červené a tvár rozpálenú hnevom do biela. Erika prestala plakať. Strach vystriedala nenávisť. 

„Bol si ako pes, čo za mnou všade lozí! Bol by si mi olízal aj nohy, keby som ti to prikázala. Si slaboch, nie chlap, čo ženu prehne, keď...“

Zvyšok vety zanikol v ozvene úderu. Milan priateľke vylepil. Dobre mierená rana sa ozývala na Vltve hodnú chvíľu. Niketorí ľudia zhíkli, iní sa naklonili bližšie, aby si to vychutnali. 

„Môžeš ma biť, ale to nič nezmení na tom, že si slaboch! Si a vždy si bol!“ hovorila Erika držiac sa za líce. 

„Hnusná suka!“ zreval Milan a rozhonal sa fľašou. Erika však zachovala duchaprítomnosť a uhla sa. Trhla Milanovou rukou a ten sa prevrhol do vody. Ozval sa tupý náraz, keď pri tom dopadol na hranu loďky. Stratil sa pod špinavou hladinou Vltavy. Erika za ním neveriacky zízala, akoby sa práve prebudila z tranzu. Nastalo ticho, v ktorom bolo po čuť len slabé vlnenie vodnej hladiny a vzdialené šušťanie dopravy. Všetci na ňu napäto upierali zrak. Erika sa postavila čelom k ľuďom a uklonila sa. Ozval sa potlesk. Niektorí sa i postavili a tlieskali v stoji. 

Milan sa vynoril spod hladiny a Erika mu pomohla naspäť do lode. Tiež sa uklonil. Vzápätí niekde vzadu začuli zvuk podobný výstrelu. Hlavy divákov sa obrátili za zvukom a mierili k ďalšej scéne interaktívneho predstavenia Krv a slzy na Vltave

„Nevylepil som ti príliš?“ opýtal sa Milan, previnilo hľadiac na odtlačok dlane na kolegyninom líci. 

„Dnes si si dal záležať, aby to bolo fakt autentické,“ zasmiala sa Erika. „Ale aj tak mi je vždy najviac ľúto toho vína,“ dodala. 

Senta Andoková

Senta Andoková

Bloger 
  • Počet článkov:  10
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Začínajúca spisovateľka, autorka knihy Pod Maskou (IKAR YOLi, 2017):www.sentaandok.skhttps://www.martinus.sk/?uItem=276209 Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu