Zhoršujúca sa kvalita potravín: Koho to zaujíma?

Autor: Senta Andoková | 31.3.2015 o 10:30 | (upravené 31.3.2015 o 10:50) Karma článku: 6,43 | Prečítané:  1456x

Minulým generáciám stačilo zjesť jeden pomaranč, kým my musíme pre rovnaký obsah vitamínu A skonzumovať až 8 pomarančov. Trochu nefér, nie?

Dnešný spôsob hospodárenia so zdrojmi zapríčinil, že ani naša snaha stravovať sa zdravo vždy nemusí priniesť žiadaný efekt. Dodržiavate všetky rady dietológov, fitness trénerov, výživových poradcov a lekárov? Konzumujete denne kilá zeleniny, obmedzili ste biele pečivo a cukor ste vymedzili do kategórie najhorších jedov? Zdá sa, že vaša strava by mala byť výživná. Ale je tomu naozaj tak? Pozrime sa na zopár faktov, ktoré odhalili výskumy z celého sveta.

Pokles živín v zelenine a ovocí  

Dr. Donald R. Davis a jeho kolegovia z Univerzity v Texase testovali 43 rôznych druhov zeleniny a ovocia. V testovanom období zaznamenali významný pokles v množstve proteínov, vápnika, fosforu, železa, riboflavínu (B2) a vitamínu C.

  • pšenica a jačmeň: koncentrácia proteínov klesla za obdobie 1938-1990 o 30 až 50%
  • brokolica: V 1950 obsahovala brokolica 12,9 miligramov vápnika na 1 gram. V roku 2003 to už bolo len 4,4mg/g suchej váhy
  • kukurica: v 45 testovaných druhoch klesla za obdobie 1920- 2001 koncentrácia proteínov, oleja a troch druhov aminokyselín

 

Ďalší výskum bol citovaný združením spotrebiteľov organických potravín (The Organic Consumers Association). Analýza dát pre obdobie 1975-1997 odhalila, že obsah vápnika v 12 druhoch čerstvej testovanej zeleniny klesol o 27%.  Obsah železa zaznamenal zníženie dokonca o neuveriteľných 37%, vitamín A o 21% a vitamín C o 30%. Britská štúdia za 1930- 1980 si vzala na paškál 20 druhov zeleniny a zistila, že vápnik poklesol o 19%, železo o 22% a draslík o 14%.

Z rôznych kútov sveta teda dostávame rôzne číselné výsledky, záver je však rovnaký: Potraviny na pultoch obchodov sú čím ďalej tým menej kvalitné a obsah živín v nich podstatne klesá.

Vedci pripisujú tento pokles predovšetkým intenzívnemu poľnohospodárstvu, priemyselnému hnojeniu a používaniu pesticídov. Dnešné poľnohospodárstvo je založené na princípe „veľa za krátky čas“ a čarovanie s veľkosťou potravín sa netýka len ovocia a zeleniny. Naši predkovia by boli pri pohľade na enormnú dojivosť kráv, či rýchle dospievanie mega kureniec poriadne šokovaní.

Snaha o skonštruovanie malého časostroja však vznikla z nevyhnutnosti. Rozloha zemského povrchu je totiž pevne daná, zatiaľ čo ľudí okupujúcich jej územie je čoraz viac. Rastúca populácia potrebuje jesť a kŕmne zvieratá potrebujú jesť tiež. To je dôvodom prečo viac ako 40% svetovej produkcie obilia putuje na kŕmne účely. V USA sa toto číslo vyšplhalo až na 70%. Zanedbateľných nie je ani 250 miliónov ton sóje vypestovaných ročne.

Názorne to znamená, že na produkciu 1 libry (0,45kg) mäsa je za potrebu 13 libier (5,9kg) obilia. Veľká časť produkcie hovädziny pritom putuje do fast foodov.

A teraz si každý povie: „A čo s tým môžem akože spraviť ja? Jeden človek predsa nič nezmení.“ Na zlepšenie situácie stačí pritom tak málo. Jeden deň bez mäsa v týždni ušetrí 84 000 galónov vody, 111 kg obilia, 15,5 galónov benzínu či 181,4 kg použitého hnojiva. Je to naozaj až také nesplniteľné?

BIO potraviny: nálepka horšia než Dávidova hviezda

Tisícky rokov sa plodiny pestovali bez chémie a umelých hnojív. Aj keď použitie prvého umelého hnojiva sa datuje už na koniec 18-teho storočia, poľnohospodárstvo aké poznáme dnes, je vlastne novinkou fungujúcou zopár desaťročí.  A predsa vyvoláva nálepka BIO na potravinách zdesené výrazy a opovrhnutie. Ľudia sa tvária, akoby boli potraviny bez chémie nejakým prechodným výstrelkom módy.

Keď vyťahujem z regálu potravinu s označením BIO, pripadám si, ako keby som si kupovala dávku heroínu. Momentálne žijem v Prahe a vo veľkých mestách sú ľudia tolerantnejší a menej všímaví, ale v malom meste je nákup BIO potravín zločinom najvyššej kategórie. Ak položím na pokladničný pás viac ako jeden BIO výrobok, predavačka si ma prehliada od hlavy po päty a do ruky jej vystreľuje neznesiteľné nutkanie vziať mikrofón a zvolať: „Miška, na pokladňu 4! Opakujem, Miška na pokladňu 4! Slečna si kúpila BIO paradajky a BIO ryžu!“

Zaujímavé je, že ak by som si priniesla na zaplatenie kartón sladených limonád, 10 balíčkov čipsov a 5 fliaš vodky, iba by sa na mňa usmiala so slovami: „Chystáte oslavu?“

Neviem čím to je, že ľudia sa boja BIO potravín viac než čert svätenej vody. Možno to má na svedomí práve nálepka BIO, ktorá odlišuje tieto potraviny od všetkých ostatných a robí z nich niečo nóbl. Pritom sú vlastne organické potraviny bez chémie úplne obyčajné a módnym výstrelkom by sa skôr dali nazvať chemicky ošetrované, prepesticídované poživiny fungujúce sotva jedno storočie.

Dívali by sa na ne ľudia inak, keby sa k nim pristupovalo opačne? Predstatvte si, že chemicky neošetrená zelenina by sa povaľovala klasicky na regáloch bez akéhokoľvek upozornenia a tá striekaná by bola označená nálepkou CHEM alebo počtom striekaní.

Potom by sa možno presunula vina na papriku s nálepkou 30x postriekaná, kým sa dostala na pulty predajní. Ak by som ju položila na pokladničný pás, možno by sa na mňa dívala predavačka pre zmenu opäť nevraživo a v duchu by zápasila s otázkou, či mi nezáleží na zdraví, keď vedľa bola paprika, ktorá bola striekaná len 10x.

Mnoho ľudí sa bráni, že organické potraviny sú príliš drahé. Tu sa musím opäť pristaviť a zamyslieť sa nad Einsteinovou teóriou relativity. Vodka Amundsen 500 ml za 6,99€ je v poriadku, Coca-Cola 1,5l za 1,20€ je v poriadku, cigarety za 3€ sú tiež v poriadku, pritom ani jeden zo spomenutých produktov nie je nevyhnutný k životu.

Včera som si v predajni so zdravou výživou kúpila celozrnné BIO cestoviny 400g za 29kč. Prekvapilo ma, že cena bola dokonca nižšia ako pri bežných. Pre porovnanie, Panzani cestoviny (a to nie sú ani celozrnné) stoja 35-40kč. Ovsené vločky v Bio kvalite 500g som si kúpila tiež za 28kč. Najlacnejšie rovnaké balenie obyčajných napr. Clever vločiek stojí 15kč. Nemyslím si, že 14 kč je až tak veľký cenový rozdiel. Stačí, ak si človek odoprie v daný deň čokoládu a je za vodou.

Ďalšia skupina ľudí tvrdí, že BIO je len reklamný ťah, na ktorom sa zarába. Súhlasím, že určite sú potraviny, ktoré sa ako organické iba tvária, ale pokiaľ kupujete certifikované BIO produkty prechádzajúce prísnou kontrolou, nevidím dôvod neveriť im. Ale to je znovu o relatívnom pohľade na danú vec. Veriť poľnohospodárom, že obilie plávajúce v chémii nemá vplyv na moje zdravie, to je v poriadku. Ale veriť BIO poľnohospodárovi – blbosť.

Je pravda, že aj pri pestovaní BIO potravín je povolené určité malé množstvo hnojív, ale v porovnaní s konvenčnými potravinami je to určite menšie zlo. Keď si pomyslím, že napr. banány sa pred prevozom najprv močia v chemickom kúpeli a následne sú ešte ožiarené, aby vydržali cestu, nemám príliš chuť sa do nich zahryznúť.

Najlepšou alternatívou je asi pestovať si vlastné ovocie a zeleninu alebo ich aspoň kupovať od miestnych farmárov.

Viem, že väčšina z vás si tento článok prečíta, niekto s ním súhlasiť bude, niekto nie, ale do pár minút sa naň aj tak zabudne. Dnešný svet je však úžasný v tom, že každý človek má neuveriteľne pestrú škálu možností, z ktorých si môže zvoliť tú pre neho najprijateľnejšiu. Nikoho nenútim, aby si kupoval Bio potraviny alebo prestal piť Coca-Colu. Chcela som len poukázať na to, že Bio spotrebitelia si nepriplácajú za jedlo z rozmaru, ale veria, že tým robia správnu vec nielen pre seba, ale aj pre našu Zem. Preto neukazujme prstom na tých, ktorí nesúhlasia s umelo nafúknutými kurencami tlačiacimi sa v klietkach, potravinami s hŕbou Ečiek na obaloch, mliekom plným antibiotík či paradajkami, ktoré videli zeminu možno spoza okna obrovských skleníkov.

Ak budete dlhodobo tankovať nekvalitný benzín, riskujete poruchu motora. Väčšina motoristov je na svoje autá citlivá, no keď príde na rad palivo tankované do ľudského tela, chuť riskovať sa zdá byť zrazu o čosi väčšia. 

Skrátka, nech každý minie svoj rozpočet na to, na čo sám uzná za vhodné. Život je o prioritách. Aké sú tie Vaše?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?