Hlúpe deti ovládajú chytré telefóny

Autor: Senta Andoková | 8.3.2015 o 19:53 | (upravené 9.3.2015 o 7:32) Karma článku: 14,14 | Prečítané:  4477x

„Moja Anička nemá ešte ani dva roky a už dokáže bez problémov ovládať tablet aj mobil,“ chváli sa naradostená mamička. Obdivuhodné, pomyslím si. Nie som si istá, ako zareagovať na túto úžasnú správu. Mám zatlieskať? Výskať od radosti alebo sa rozbehnúť a vyobjímať malú Aničku až jej ten ohromný tablet vypadne z ruky? Nie, to by bolo prehnané. A tak len ticho zašepkám: „Tá je ale šikovná,“ a tvárim sa ohromene.

Dnešní rodičia si myslia, že čím skôr dajú deťom do rúk elektroniku, tým významnejší ľudia z nich vyrastú. Schopnosť ovládať dotykový displej si spájajú s nadpriemernou inteligenciou a pri pohľade na malé hlávky pohrúžené do virtuálnej reality sa roztápajú pýchou.

Steve Jobs a jeho dobre známa firma s logom použitého jablka sa pokladá za vynálezcu malej plochej vecičky nazývanej tablet. Mysleli by sme si, že jeho deti museli byť tie najšťastnejšie stvorenia pod slnkom, keďže sa im dostali k nohám všetky novinky elektro-sveta skôr než k bežným smrteľníkom. V našich predstavách ležia malé Jobsatá obklopené iPhonmi, iPadmi a všetkými iBlbosťami a ich jedinou starosťou ostáva, či je práve iPondelok alebo iNedeľa, zatiaľ čo sa ich otecko rozhodoval z pomedzi hŕby čiernych rolákov v skrini.

Takúto predstavu mala zrejme aj redaktorka, ktorá podobnú otázku Stevovi Jobsovi položila. Po jeho odpovedi však ostala trochu zaskočená, až sa jej roztriasol iDiktafón v ruke. Steve Jobs vyhlásil, že on sa snaží držať vo svojom dome čo možno najmenej elektroniky a k jeho deťom sa výrobky slávneho jablka takmer ani nedostanú. Povedal, že podľa jeho názoru deťom – a to hlavne predškolského veku – elektronika do rúk nepatrí.

Vynálezca tabletu, ktorý na ňom zarobil milióny dolárov, ho teda drží pred blízkymi zatvorený v oceľovom sejfe a bežní smrteľníci ho povýšili na didaktický prostriedok lepší než všetky penové kocky sveta a považujú ho za nepopierateľne fungujúci IQ test.

Prečo by sme však mali deťom tablety a smartfóny odopierať? Čo je na nich také strašné? Veď sú to len nevinné kusy plastu.

V tomto článku nebudem hovoriť o škodlivom elektromagnetickom vlnení, pretože ľudia neveria ničomu, čo je menej viditeľné než slon, a tak teda prejdem k niečomu okatejšiemu. Nie som psychologička a ani sa za ňu nepovažujem, ale dianie okolo seba si všímam pomerne detailne.

Každé dieťa, ktoré sa narodí na tento svet, má prirodzene vrodený záujem o svoje okolie. Prejavuje živý záujem o každý podnet. Aj tá najmenšia maličkosť, ktorú považujú dospelí za nezaujímavú, dokáže vyčariť na tvári batoľaťa úsmev či záchvat strachu. Keď bola malá moja sestra, najsmiešnejšou vecou na svete bolo pre ňu vidieť ako niekto vyskakuje. Deti sa pýtajú. Čo je toto? Čo je tamto? Prečo sa deje táto vec a prečo zase onaká? Ich správanie sa nám zdá po čase dokonca otravné, ale zároveň je nevyhnutné.

Ľudská duša je totiž na túto Zem uvrhnutá bez najmenšej znalosti o svete, v ktorom má prežiť život. Podrobným skúmaním okolia sa deťom formujú názory, predstavy o živote, v hlavách si dávajú do kopy postupne skladačku sveta. Tento ich prirodzený záujem o všetko definitívne zabije až náš úžasný školský systém, ale to je už iná rozprávka na dobrú noc.

A tak sa pýtam: „Akú kvalitu majú podnety, ktoré dieťa vníma vo virtuálnom svete? Aký pohľad na svet sa mu v hlave vytvorí?“

Existuje dokonca protichodný názor v znení, že elektronika formuje jemnú motoriku, trénuje reflexy a bla bla bla... Kto to tvrdí? Výrobcovia smartfónov a počítačových hier alebo leniví rodičia brázdiaci facebook zatiaľ čo ich ratolesti ostreľujú nahnevaných zombíkov vo svete za sklom? Akú predstavivosť a fantáziu môžu deti zapojiť do hry na smartfóne? Kam sa podelo kreslenie a plastelína?

Elektronika tvorí neoddeliteľnú súčasť našich životov a v mnohom ich uľahčuje. Bez znalosti práce s počítačom vás príjmu len do mála schopných zamestaní. To však neznamená, že s tým majú niečo spoločné aj deti. Ja som sa počítača dotkla prvýkrát v časoch, kedy bola moja stolička za školskou lavicou poriadne vysedená (tak ako väčšina mojej generácie). O smartfónoch a tabletoch som ani nechyrovala a napriek tomu nemám s ich obsluhou najmenšie problémy. Ich ovládanie je totiž prispôsobené tak, aby to zvládol úplne každý. Tieto vecičky sa riadia intuitívne a sú tzv. „user friendly.“ Takže, milí rodičia, to, že ich zvládne vaše dieťa ovládať, nie je dôvodom na oslavu.

Veľa učiteľov potvrdí, že žiaci sú z roka na rok hlúpejší (Samozrejme, bavíme sa vo všeobecnom meradle, neplatí to pre každé dieťa zvlášť). Pamätám si, že keď som sa hlásila na osemročné gymnázium, súperila som s ďalšími sto deťmi – čo je na tak malé mesto celkom dosť– a boli to takmer samí jednotkári. Dnes sa ledva prihlási toľko detí, aby sa naplnila trieda, takže otázky príjímačiek či podmienok na priemer neprichádzajú do úvahy.

Nie som vševediaca a netvrdím, že tento sklz zapríčinilo to, že do výchovy detí sa čoraz viac mieša elektronika, no je to jedna z veľmi pravdepodobných možností. Takmer každý vynález sveta bol vynájdený za účelom uľahčenia života ľudí. Stávame sa čoraz pohodlnejšími. Vždy existuje niekto (niečo), čo za nás splní úlohu. Mixér pomixuje, USB disk si zapamätá, práčka vyperie,... No potom sú tu veci, ktoré nemôže nič nahradiť a jedným z nich je výchova.

Dieťa dorastie do dospelosti aj bez pomoci. Sú prípady ľudí, ktorých vychovala divá zver a prežili. Aj rastlina dokáže bez zásahu vyrásť na veľkú byľ.

Ak však budú vychovávať naše deti smartfóny a sociálne siete, namiesto obilia vypestujeme iba virtuálnu burinu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?