Zostávajúci čas do konca sveta: 1 hodina

Autor: Senta Andoková | 6.3.2015 o 8:49 | Karma článku: 4,95 | Prečítané:  755x

Každá akcia vyvoláva reakciu – základný zákon fyziky. Ale čo by sa stalo, keby sme mohli na túto rovnicu aspoň na chvíľu zabudnúť?

Žijeme v zdanlivo slobodnom svete, kde sa môžeme bez námietok slobodne vyjadrovať. Na Slovensku nám už viac nehrozí, že za krivé zdvihnutie obočia budeme označení za nepriateľa štátu. Môžeme cestovať kam sa nám zachce, na pultoch obchodov na nás čaká tovar z celého sveta a určujeme si vlastné smerovanie z nekonečnej palety možností. Predsa je však obľúbenou témou dlhých večerov otázka: „Čo by si robil/a, keby ti ostávala posledná hodina života?“

Prednedávnom, keď v rámci zábavy táto otázka padla, na ňu kamarát odpovedal: „Všetko by som rozbil a všetkých by som znásilnil.“ Existujú dva typy ľudí. Tí, ktorí by chceli stráviť posledné minúty vyplakávaním na pleci najlbližších, a potom je tu skupina, ktorá si uvedomuje skutočný význam poslednej hodiny existencie sveta. Žiadna akcia už viac nevyvolá reakciu.

Dnes sme totiž slobodní vo svojej voľbe, no predsa sme zväzovaní niečím silnejším, než sú všetky písané zákony sveta – svedomím a vedomím, že zajtra budeme potrestaní.  Ak vás dnes v práci naštval šéf, možno by sa vám uľavilo, keby ste mohli vojsť do jeho kancelárie a prevrátiť mu stôl so všetkými haraburdami hore nohami. Čo by sa však stalo zajtra? Ostali by ste bez práce, ľudia by sa na vás pozerali ako na idiotov a v doporučeniach by sa o vás nič povzbudivého nepísalo.

Krásne rozpracoval tému následkov správania Stephen King vo svojej knihe Pod Kupolou http://www.martinus.sk/?uItem=95943&z=L6ZYXL&utm_source=z%3DL6ZYXL&utm_medium=url&utm_campaign=partner.

Stephen King sa síce označuje za kráľa hororu, no ja by som mu naložila ešte jeden titul. Je len málo autorov, ktorí dokážu preniknúť v príbehu tak hlboko do ľudskej mysle ako on. Pri jeho knihách sa vám možno bude zdať, že je skôr psychopat než psychlóg, ale možno je to práve tá tenká hranica, ktorá rozhoduje o jeho kvalitách.

Jedného dňa sa mestečko Chester’s Mill ocitne uväznené pod neviditeľným –akoby  skleneným – zvonom, cez ktorý neprenikne ani tá najmodernejšia riadená raketa. Obyvateľom postupne dochádzajú zásoby a každý akosi tuší, že skôr či neskôr príde koniec. Zo začiatku, kým žije nádej, sa všetci správajú viac-menej zodpovedne a snažia sa nepodľahnúť panike. S postupom času je však zjavné, že pomoc z vonku nielen, že nepríde, ale neexistuje ani nik, kto by ich potrestal. Z izolovaného mesta pod kupolou sa tak stáva dokonalý obraz úpadku spoločnosti, kde sa nepísané pravidla tisícročí rozplynú jediným mávnutím ruky.

Nech už sú činy obyvateľov Chester’s Millu akokoľvek sporné, protiprávne, nemorálne či strašné, z vonku skrátka nepríde nikto, kto by im vynadal, nikto kto by ich donútil prestať. Na povrch sa prediera zlo, ktoré zvnútra kupoly olizuje všetko, čo mu príde do cesty a robí z predtým obyčajného mestečka v Amerike perfektnú odpoveď na otázku: „Čo by si robil/a, keby ti ostávala posledná hodina života?“

Dilema však znie, či sú ľudia od základu zlí alebo sa zlými až stávajú. Šanca, že sa napríklad na Nitru zajtra znesie kupola a my budeme môcť sledovať chovanie jej obyvateľov je prinajmenšom veľmi malá. Existuje však ešte jedna forma života bez následkov, ktorá je oveľa reálnejšia. Situácia, kedy je človek dosť bohatý na to, aby mu nezáležalo na názore ostatných, pretože žije v domnení, že sa nemusí pýtať na mienku druhých a z problémov sa môže jednoducho vykúpiť, je kupolou v skutočnom svete. Peniaze nemenia charakter, takisto, ako sa ľudia v meste románu Stephena Kinga zlými nestali. Skrátka už len nevideli dôvod, prečo nenechať druhej strane ich osobnosti, aby vyplávala na povrch. Stratili budúcnosť a stratili aj posledné zábrany, ktoré by ich mohli zadržať.

Ľudstvo už akosi od počiatku sveta tušilo, že na svete musí vždy existovať hrozba akcie a reakcie, inak sa civilizácia vymkne spod kontroly. Každé náboženstvo má vo svojom učení ukrytú myšlienku, že naše činy neostanú bez dôsledkov. Možno to nebude hneď ale až posmrti, no dôležité je, aby nám nad hlavami vždy visel dobre naostrený damoklov meč.

Kým náboženstvo sa spolieha na to, že ľudia konajú dobro v súlade so svojím svedomím a možnosťou trestu v nedohľadne (Božie mlyny melú pomaly ale iste), právne zákony predstavujú bleskové následky tohto života. Čo by sa však stalo, keby boli jeden deň v roku všetky zločiny povolené? Pre nadšencov krvavých hororov a zvedavých sebatrýzniteľov odpovie na túto otázku horor Očista. Aj keď, pri tomto filme oceňujem len nápad. Čo sa týka spracovania, autori by si tiež zaslúžili jeden deň očisty od zlých scenáristov.

Odrazom myšlienky sveta bez zákonov v realite sú výnimočné stavy, ktoré nastávajú napríklad pri prírodných katastrofách. Vtedy sa tí, ktorí neutrpeli žiadnu vážnejšiu ujmu, uchyľujú k rabovaniu a výtržnostiam, pretože vedia, že sú chránení tenkým plášťom istoty. V časoch chaosu nie je miesta na zaoberanie sa drobnými zločinmi, a pre hyenistických zlodejov niet trestu.

Spomeňme si však na udalosti z Japonska z roku 2011. Obrovské tsunami zničilo takmer celé pobrežie a svet žasol nad disciplínou miestnych. Žiadne rabovačky, žiadne „každý za seba“, len pokora a zodpovednosť. Žeby bolo dobro predsa len viac než zbožnou predstavou? Nie som si istá, či sú Japonci naozaj od podstaty dobrí alebo len majú disciplínu zakorenenú tak hlboko. Nuž, iný kraj, iný mrav.

Možno ste presvedčení, že vás sa článok netýka, lebo vy by ste nepodľahli malému demónovi v útrobách tela ani v tej najkrajnejšej situácii. Istotu však nemáte, kým sa do takej situácie nedostanete. Svetlé výnimky medzi nami nepochybne nažívajú, ale správanie jednotlivcov sa nedá generalizovať (na to máme expertov len na šatistickom úrade :) )

Nech je to už tak alebo onak, skúste sa vžiť do predstavy, že vám na svete ostáva posledná hodina života. Osloboďte sa od predsudkov, pravidiel, predstavte si, že nič čo vykonáte sa vám nevráti ako bumerang a možno o sebe zistíte viac, než ste doteraz tušili...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?