Mgr. Prázdnota Vrecková

Autor: Senta Andoková | 25.2.2015 o 18:01 | (upravené 28.2.2015 o 10:25) Karma článku: 7,36 | Prečítané:  1415x

Majetok miliardárov, ktorí školu nedokončili, je trojnásobkom hodnoty tých s PhD. a bakalári vlastnia len polovicu toho, čo ich kolegovia bez titulu. Mark Zuckerberg, Steve Jobs, Roman Abramovich, Ralph Lauren a mnohí ďalší úspešní ľudia školu nikdy nedokončili. Máme si z nich brať príklad alebo je dnes vysokoškolské vzdelanie ešte stále zárukou úspechu?

Ak chceme rozlúštiť problém rozdeľujúci spoločnosť na dve nevraživé masy plné posmeškov, patránie musíme započať na samom začiatku celej titulovej záležitosti.

Otázka znie: Čo nás vedie k tomu, že sa prihlasujeme na vysoké školy?

Odpoveď je jednoduchá. Túžime získať v živote akúsi istotu. Myslíme si, že tie tri písmená pred menom spôsobia nemý obdiv zamestnávateľov a budú zárukou kvality. Vidíme sa na pracovnom pohovore, kde nás od prijatia delí tak málo... Mgr.? Ing.? Ten sa vyzná. To je človek, akého hľadáme.

Nick D’Aloisio je devätnásťročný angličan. Prvú aplikáciu naprogramoval ako dvanásťročný, v pätnástich rokoch získal ako najmladší človek rizikový kapitál a v roku 2013 predal firme Yahoo svoj softwér Summly za 30 miliónov dolárov. Pracovná vyťaženosť ho prinútila v šesťnástich rokoch prerušiť klasickú školskú dochádzku a do školy chodí už len na záverečné testy.

Ani jeden riadok fascinujúceho životopisu Nicka D’Aloisia nehovorí o tom, že by bol hlúpy na to, aby absolvoval univerzitu. Dovolím si tvrdiť, že Nick D’Aloisio je inteligentnejší ako drvivá väčšina (nielen) slovenských vysokoškolákov. Úprimne, koľko študentov univerzity IT oboru dokázalo vo svojich dvanástich rokoch naprogramovať nejakú aplikáciu? Alebo, lepšie povedané, koľko z nich sa o čosi také vôbec zaujímalo?

 

Slovensko – malá veľká krajina. V malej krajine s veľkým potenciálom rastú vysoké školy ako huby po daždi. Titul prináleží každému, kto preukáže dostatočnú inteligenciu k vyplneniu prihlášky. Tlačiarne nestíhajú tlačiť ohromné množstvo diplomov najrôznejších oborov, ktorých uplatnenie v praxi si sťažka dokážu predstaviť dokonca i ich samotní držitelia.

Mnohí z nich sa tým ani netaja a päť rokov štúdia platených zo štátneho rozpočtú berú ako bezbolestné chirurgické predĺženie svojej bezstarostnej mladosti. Na tom by však nebolo nič poburujúce, pretože ich štúdium je vlastne v konečnom dôsledku platené aj z daní ich rodičov a občas je zobrať si späť niečo z toho, čo nám štát vzal, celkom príjemné.

Problém však nastáva v okamihu, keď sa päť rokov plných nikdy nekončiacich žúrov (česť výnimkám) chýli ku koncu. Kvalifikovaní slovenskí vysokoškoláci ­– pýšiaci sa minimálne jedným titulom stojacim pred menom – sú na svoje vzdelanie patrične hrdí. Pán magister a pani magistra už nechcú pracovať v supermarkete, v skladoch či variť kávu. Vážený pán inžinier s vydretým titulom má zálusk na čosi viac. A kŕdle chŕliace sa dverami masových komunikačných škôl ňuchajú po nóbl uplatnení.

Bill Gates, Mark Zukerberg či Nick D’Aloisio nepotrebovali vysokú školu na to, aby im vtláčala do hlavy vedomosti a odďaľovala okamih, kedy sa budú musieť rozhodnúť, akou cestou sa v živote vydajú. Títo ľudia objavili svoju silnú stránku skôr než stihli školu dokončiť. Prednášky tak mohli vymeniť za prax a vo svojom obore predstihli okolie. Absencia titulu v ich prípade znamená, že boli vždy o krok vpred.

Týmto článkom som však nechcela vytvoriť dojem, že škola je zbytočná. Chcela som len poukázať na známy fakt, že škola nie je zárukou úspechu a úspech nevylučuje titul pred menom. Jamie Oliver skvelo varí a činnosť, ktorej by sa pretitulované inteligenčné superstroje ani len nedotkli, mu zarobila viac než zarobia všetci absolventi filozofie a humanitných vied dokopy.

Kľúčovým dielikom mincovej skladačky je totiž držať sa v živote toho čo nás baví nehľadne na zisk, mať štipku šťastia a hlavne – ľudovo povedané – makať. 

Žiaden titul – či už bakalársky alebo ozajstný ­– nikomu nezaručí skvelú kariéru, je to ale možno prvý krok pre tých, ktorí vo svojich devätnástich rokoch ešte nepocítili šťastie poznania. Podľa rebríčka Forbes je aktuálne najbohatším človekom Bill Gates. Bill Gates školu opustil. Pre všetkých nadšencov vzdelania je však viac než pozitívnou správou fakt, že Carlos Slim Helu – držiaci sa na krásnom druhom mieste – titul má, takže vedzte, že ani pre vás ešte nie je nič stratené.

Ja osobne som bakalársky kvázitul získala a ak mi hviezdy dožičia, v júni obdržím aj ozajstný. Napriek všetkým pre a proti som hrdá, že sa budem môcť nazvať absolventkou Karlovej univerzity a vycapiť si titul pred meno. Pretože nech už je to ako chce, peniaze sa míňajú, príležitosti prichádzajú a miznú, ale vzdelanie je niečo, čo mi už nik nevezme.

 

UPOZORNENIE:

Tento článok sa netýka budúcich lekárov či právnikov a v žiadnom prípade ich nenavádza, aby si otvárali svoju vlastnú prax ako dvanásťroční.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?